Fara vždy mala svoju dôležitosť pre obce, najmä v minulosti bola strediskom nielen náboženského života, ale aj školského a sčasti aj kultúrneho diania. Pri farách vznikali prvé školy, vo farskom kostole sa schádzali veriaci celej farnosti aj filiálok, poriadali sa spoločné podujatia – púte, cirkevné oslavy a slávnosti. V obciach na farách vznikali prvé knižnice.
Velčickú farnosť tvoria Velčice a dve filiálne obce Mankovce a Zlatno. Do roku 1918 patrila do ostrihomského arcibiskupstva, od roku 1918 do 2008 patrila do Apoštolskej administratívy trnavskej. Patrila do tekovského archidiakonátu a do hronskosvätobeňadického dekanátu spolu s okolitými farami. Od 14.2.2008 patrí do diecézy Nitra a dekanátu Zlaté Moravce. Dnešná organizácia fár je podľa politických okresov a Velčice patria do dekanátu Nitra-vidiek. Nevieme, kedy fara vo Velčiciach vznikla.
Cirkevné vizitácie Tekovskej stolice z rokov 1559 a 1561 nespomínajú velčickú farnosť, kým okolité farnosti uvádzajú. Velčice boli však mylne uvedené v nitrianskom archidiakonáte, nitrianske biskupstvo pravdepodobne malo-hontianskeho archidiakonátu roku 1647 uvadza farnosť Velčice – mali kostol ku cti svätého Michala archanjela, na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a socha patróna kostola. Stará pečať velčickej farnosti mala vyobrazeného patróna kostola a farnosti – svätého Michala archanjela, okrídleného, s mečom, ktorý stál nad porazeným zlým duchom.
Vznikla velčická farnosť až roku 1647? Najpravdepodobnejšie nie, vznikla podstatne skôr. Veď prvý kostol vo Velčiciach je z konca 13. storočia a v zoznamoch farností sa nikde neuvádzajú Velčice ako fília niektorej. Z toho vyplýva, že farnosť vo Velčiciach bola. To potvrdzuje aj zachovaný zoznam velčických farárov, ktorých mená sú zachytené od roku 1630.